Dopravný model – návrhová časť

Dopravný model je nedielnou súčasťou návrhovej časti dokumentácie.[HV1]  Na základe vykonanej analýzy súčasného stavu bol v rámci návrhovej časti zostavený zásobník projektov, ktorý zahrňuje stavby a opatrenia na cestnej sieti a v systéme verejnej dopravy.

Zásobník projektov je zostavený pre návrhové obdobia, ktoré vychádza zo Zadania dokumentácie. Sú to časové horizonty 2025, 2030, 2040 a 2050. Pre každý časový horizont sú vytvorené modelové scenáre rozvoja:

  • DO NOTHING – nazvaný tiež „krízový scenár“, alebo „variant nula“.  Výpočet je spracovaný za predpokladu, že pokračuje rozvoj mesta podľa územného plánu, ale nestavia sa dopravná infraštruktúra.
  • BUSINESS AS USUAL – reálny scenár. Výpočet predpokladá rozvoj územia podľa územného plánu a rozvoj dopravnej infraštruktúry je nastavený podľa reálneho predpokladu.
  • DO ALL – optimistický scenár. V tomto modelovom výpočte sa uvažuje s optimistickým rozvojom dopravnej infraštruktúry.

Výsledkom všetkých týchto výpočtov je odporúčanie pre ďalší vývoj výstavby v území.

Detailný popis dopravnej prognózy a rozbor výstupov dopravného modelu je predmetom zvláštneho dokumentu Dopravná prognóza – návrhová časť. Ukážka modelového výpočtu je na nasledujúcom obrázku.

Nižšie sú zahrnuté hlavné závery týkajúce sa účinnosti jednotlivých projektov a opatrení navrhovaných pre jednotlivé dopravné subsystémy.

Stavby a opatrenia na dopravnej sieti je možné podľa dopravného významu a účinnosti rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín:

  1. Stavby realizované s cieľom odľahčenia komunikačnej siete a presmerovania dopravy
  2. Stavby a opatrenia realizované s cieľom podpory udržateľnej mobility

Do prvej skupiny stavieb sú ako dopravne najúčinnejšie zaradené nasledujúce stavby:

  • Preložka cesty I/61 – južný obchvat Trnavy
  • Západný obchvat Trnavy
  • Rozšírenie podjazdu na ulici Dohnányho
  • Dostavba cesty I/51 na obchvate Trnavy na štvorpruh vrátane mimoúrovňovej križovatky s cestou III/1279

Do druhej skupiny je možné zaradiť aplikácie informačných systémov pre IDS, telematické systémy pre navádzanie vozidiel na parkoviská, informačné a propagačné kampane na zatraktívnenie hromadnej dopravy, cyklistickej dopravy a nízkoemisnej dopravy.

Z pohľadu dosahu navrhovaných projektov na podporu udržateľnej mobility sa však ako kľúčové ukazujú opatrenia v rámci systému verejnej dopravy, medzi ktoré patria:

  • Integrácia VOD v MFO Trnava do IDS BK
  • Zvýšenie priepustnej výkonnosti na trati 120 v úseku Bratislava-Rača – Trnava
  • Parkoviská P + R

Synergické efekty všetkých vyššie uvedených stavieb a opatrení na dopravnej sieti je možné súhrne vyjadriť pomocou výhľadového modal splitu (deľby prepravnej práce – tzn. voľba dopravného prostriedku pre cestu) v záujmovom území pre cieľový časový horizont 2050. Oproti súčasnému stavu nie je možné predpokladať pokles percentuálneho podielu individuálnej automobilovej dopravy na celkovom počte ciest, čo je výrazne ovplyvnené jestvujúcim dopravným správaním obyvateľov. S ohľadom na uvažovaný rozvoj cestnej infraštruktúry a trvale rastúcim stupňom automobilizácie je mierne navýšenie podielu verejnej dopravy oproti existujúcemu stavu úspechom, ktorý je dosiahnutý pomocou implementácie opatrení na podporu udržateľných foriem dopravy (t. j. verejná a cyklistická doprava). Záver je z tejto analýzy výsledkov jednoznačný – pokiaľ bude celospoločenský záujem na znížení podielu individuálnej automobilovej dopravy, bude nutné zmeniť myslenie obyvateľov pri plánovaní ciest a voľbe dopravného prostriedku. Tento cieľ je možné dosiahnuť dostatočnou informovanosťou obyvateľov o vhodnosti využitia udržateľných druhov dopravy.

Comments are closed.